Browse Tag

hrady

Zámok Neuschwanstein ročne navštívi až 1,3 milióna ľudí

Zámok Neuschwanstein nájdeme v Nemecku, presnejšie je umiestnený nad obcou Hohenschwangau neďaleko Füssen v juhozápadnom Bavorsku. V rámci Nemecka je situovaný na juhozápadnej hranici. Verejnosti je sprístupnený už vyše jedno storočie a ze ten čas ho navštívilo vyše 61 miliónov ľudí. Každoročne má zámok viac ako 1,3 milióna návštevníkov a tak je jedna z najobľúbenejších turistických destinácií v Európe. Čo je na tomto zámku tak lákavé?

Zámok je z 19. sotoročia a bol zadaný Ludwigom II. Bavorskom ako ústup a ako pocta Richardovi Wagnerovi. Neuschwanstein stelesňuje súčasnú architektonickú módu známu ako hradný romantismus. Hrad bol určený ako domov pre kráľa, kým nezomrel v roku 1886. Pre verejnosť sa otvoril krátko po jeho smrti. Polohou je situovaný neďaleko obce Schwangau, ktorá leží vo výške 800 metrov nad morom. Okolie sa vyznačuje prechodom medzi alpským úpätím na juhu (smerom k neďalekej rakúskej hranici) a kopcovitou krajinou na severe. Dobrá GPS navigácia vám pomôže sa lepšie zorientovať v krajine. Veľký výber má viacero známych obchodov a zľavový kupón Hej.sk vám pri každom nákupe ušetrí aj desiatky eur.

Tento skvost je označovaný ako globálny symbol éry romantizmu. Zámok mal dokonca svoje meisto aj vo viacerých historických filmoch, ako sú napríklak snímky Ludwig II alebo Ludwig. V roku 1977 sa zámok Neuschwanstein stal motívom západonemeckej pečiatky a nájdeme ho na pamätnej 2-eurovej minci pre nemeckú sériu Bundesländer v roku 2012. Stavba sa nenachádza na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V jeho blízkosti spadol 6. apríla 2002 meteorit a jeho fragmenty boli pomenované práve podľa tohto zámku.

Vďaka svojej izolovanej polohe prežil aj prípadnému zničeniu alebo poškodeniu z dvoch svetových vojen. Do roku 1944 slúžil ako sklad pre nacistov. V apríli 1945 mali jednotky SS za úlohu vyhodiť do vzduchu túto stavbu, aby sa zabránilo samotnej budove a umeleckým dielam, ktoré zámok obsahoval, z vpádu nepriateľa. Plán nebol realizovaný, ako sme sa dočítali. Zámok bol na konci vojny odovzdaný nepoškodený predstaviteľom spojeneckých síl. Neskôr bavorské archívy používali niektoré miestnosti ako dočasný priestor pre zachránené archívy, pretože boli zbombardované priestory v Mníchove.

Zaujímavosťou zámku z čias druhej svetovej vojny je, že nacistická Reichsbank uložila veľké množstvo zlata z rezerv tretej ríše práve v tejto stavbe počas posledných mesiacov vojny. Avšak tesne pred nemeckou kapitulou v máji 1945 bolo zlato odstránené a nikdy sa nenašlo. O tom, kde a kým bolo množstvo zlata prenesené a ukryté sa tradujú mnohé príbehy. Viaceré hovoria o tom, že zlato je na dne neďalekých jazier. Tieto už však viackrát prehľadávali ešte po vojne a údajne sa pri pátraní nič nenašlo.

Návštevnosť zámku z roka na rok stúpa, ročne je to aktuálne viac ako 1,3 milióna ľudí. Z bezpečnostných dôvodov môže byť palác navštívený iba počas 35-minútovej prehliadky so sprievodcom a vo vnútri hradu nie je povolená žiadna fotografia. Vonku a v okolí je fotografovanie však povolené. Kvalitný fotoaparát môže priniesť skutočné skvostné fotgrafie. Odporúčame zľavové kupóny a kódy z KuponyZdarma.sk, vďaka ktorým môžete ušetriť v obľúbených obchodoch nielen z elektronikou. Schválne pozrite stovky kupónov na zľavy, vďaka ktorým ušetríte aj desiatky eur.

K dispozícii sú aj špeciálne prehliadky so zameraním na konkrétne témy. V najvyššej sezóne od júna do augusta má Neuschwanstein maximálne 6000 návštevníkov denne a odporúčame predchádzajúcu rezerváciu na prehliadku zámku. Hostia bez predchádzajúcej rezervácie môžu čakať niekoľko hodín. Predaj vstupeniek sa spracováva výlučne prostredníctvom strediska cestovných lístkov v meste Hohenschwangau. Od roku 2008 bol celkový počet návštevníkov viac ako 60 miliónov. Pri návšteve vás privíta krásna bavorská príroda.

Architektonický vývoj Čierneho hradu

Čierny hrad je zrúcanina hradu z 13. storočia ležiaca v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od okresného mesta Zlaté Moravce a 20 km východne od Nitry. Hrad je postavený v nadmorskej výške 573 m.n.m na kremencovom podloží. Hrad spadá pod obec Zlatno z ktorej je taktiež najlepšie prístupný. 

ciernyhrad

O minulosti hradu sa vie málo, pretože v historických písomnostiach sa spomína veľmi málo a nadzemné časti hradu sú zachované len minimálne. Do roku 2005 sa o ruine v pohorí Tríbeč nevedelo prakticky nič, zmenil to ale archeologický výskum, ktorý viedol M. Slivka. V období záveru včasného stredoveku dochádza k premene fortifikačných stavieb z drevo-zemných na kamenné hlavne vďaka rozšíreniu murárskej technológie a zdokonaleniu bojovej techniky. S využitím murárskej technológie s maltovou výplňou sa na hradoch v uhorskom prostredí stretávame až v priebehu 12. storočia.

Po vpáde Mongolov do Uhorska v 13. storočí narastá počet novo postavených kamenných hradov, za účelom zdokonaliť obranu, ktorých výstavba vrcholí za Ladislava IV. (1272-1290). V tomto období narastá aj počet nelegálnych hradov stavaných vyššou šľachtou bez kráľovho povolenia, ktoré sa v písomných prameňoch neobjavujú. Medzi takéto hrady, ktorých vznik písomné pramene neuvádzajú patrí aj Čierny hrad. Na základe architektonickej dvojpólovej dispozície hradu zo zachovaných murovaných zvyškov veže a palácovej stavby sa predpokladal jeho vznik na začiatku 14. storočia.

V Uhorsku sa s takouto dispozíciou stretávame už od prvej polovice 13. storočia a pretrváva aj v 14. storočí. Vďaka vyššie spomínaným architektonicko-historickým výskumom sa podarilo identifikovať jednotlivé stavebné fázy ako aj precizovať dispozíciu hradného jadra ktoré možno rozdeliť na nasledovné časti:

  • 1.) hranolovú vežu situovanú na južnom okraji,
  • 2.) protiľahlý severný objekt (možno palác) predpokladaného obdĺžnikového pôdorysu na severnej strane,
  • 3.) hradbový múr spájajúci oba objekty,
  • 4.) medziľahlé nádvorie vymedzené múrom, vežou i palácom a
  • 5.) predpokladanú cisternu na nádvorí.

Architektonickou analýzou zachovaných murív sa taktiež zistilo, že vstup do veže bol priamo z nádvoria cez kamenný hrotitý portál s ostením, ktorý má analógie na hrade Gýmeš. Podobné portály s ostením z opracovaného kameňa sa však na hradoch objavujú najskôr na začiatku 14. storočia a najčastejšie v neskorom 14. storočí. Je preto možné, že vzniku hradu predchádzal drevený hrádok neskôr v priebehu 14. storočia nahradený kamenným hradom. Najnovšie výskumy hradu priniesli doklady o jeho mladších prestavbách, pravdepodobne zo 14.-15. storočia. Zistila sa časť novšej pravdepodobne parkanovej hradby na západnej strane hradného jadra a zosilnenie východnej obvodovej hradby.

Zdroje informácii a partneri projektu: Bóna 2014, Mária Kubešová, História Čierneho hradu, www.eprofi.sk