Browse Tag

hrady

Architektonický vývoj Čierneho hradu

Čierny hrad je zrúcanina hradu z 13. storočia ležiaca v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od okresného mesta Zlaté Moravce a 20 km východne od Nitry. Hrad je postavený v nadmorskej výške 573 m.n.m na kremencovom podloží. Hrad spadá pod obec Zlatno z ktorej je taktiež najlepšie prístupný. 

ciernyhrad

O minulosti hradu sa vie málo, pretože v historických písomnostiach sa spomína veľmi málo a nadzemné časti hradu sú zachované len minimálne. Do roku 2005 sa o ruine v pohorí Tríbeč nevedelo prakticky nič, zmenil to ale archeologický výskum, ktorý viedol M. Slivka. V období záveru včasného stredoveku dochádza k premene fortifikačných stavieb z drevo-zemných na kamenné hlavne vďaka rozšíreniu murárskej technológie a zdokonaleniu bojovej techniky. S využitím murárskej technológie s maltovou výplňou sa na hradoch v uhorskom prostredí stretávame až v priebehu 12. storočia.

Po vpáde Mongolov do Uhorska v 13. storočí narastá počet novo postavených kamenných hradov, za účelom zdokonaliť obranu, ktorých výstavba vrcholí za Ladislava IV. (1272-1290). V tomto období narastá aj počet nelegálnych hradov stavaných vyššou šľachtou bez kráľovho povolenia, ktoré sa v písomných prameňoch neobjavujú. Medzi takéto hrady, ktorých vznik písomné pramene neuvádzajú patrí aj Čierny hrad. Na základe architektonickej dvojpólovej dispozície hradu zo zachovaných murovaných zvyškov veže a palácovej stavby sa predpokladal jeho vznik na začiatku 14. storočia.

V Uhorsku sa s takouto dispozíciou stretávame už od prvej polovice 13. storočia a pretrváva aj v 14. storočí. Vďaka vyššie spomínaným architektonicko-historickým výskumom sa podarilo identifikovať jednotlivé stavebné fázy ako aj precizovať dispozíciu hradného jadra ktoré možno rozdeliť na nasledovné časti:

  • 1.) hranolovú vežu situovanú na južnom okraji,
  • 2.) protiľahlý severný objekt (možno palác) predpokladaného obdĺžnikového pôdorysu na severnej strane,
  • 3.) hradbový múr spájajúci oba objekty,
  • 4.) medziľahlé nádvorie vymedzené múrom, vežou i palácom a
  • 5.) predpokladanú cisternu na nádvorí.

Architektonickou analýzou zachovaných murív sa taktiež zistilo, že vstup do veže bol priamo z nádvoria cez kamenný hrotitý portál s ostením, ktorý má analógie na hrade Gýmeš. Podobné portály s ostením z opracovaného kameňa sa však na hradoch objavujú najskôr na začiatku 14. storočia a najčastejšie v neskorom 14. storočí. Je preto možné, že vzniku hradu predchádzal drevený hrádok neskôr v priebehu 14. storočia nahradený kamenným hradom. Najnovšie výskumy hradu priniesli doklady o jeho mladších prestavbách, pravdepodobne zo 14.-15. storočia. Zistila sa časť novšej pravdepodobne parkanovej hradby na západnej strane hradného jadra a zosilnenie východnej obvodovej hradby.

Zdroje informácii a partneri projektu: Bóna 2014, Mária Kubešová, História Čierneho hradu, www.eprofi.sk